Stocho

Dnes je Petrov prvý deň nového pohľadu na svet. Včera sa rozhodol totálne skoncovať s fajčením a alkoholom. Nieže by s nimi mal vážne problémy, práve naopak, keď nemusel, alkohol nepil a taktiež nefajčil. Musieť u neho znamenalo pripojiť sa k väčšine, ísť s davom. Pred vstupnou bránou do podniku preťal telom modrý oblak dymu, za ktorým míňal aj hlúčik kolegov oznamujúc, že oddnes tu s nimi už rána s cigaretou tráviť nebude.

Hlúčik sa len pousmial so zvedavosťou dokedy mu to vydrží. Tento deň oboznámil všetkých so svojím plánom absolútnej abstinencie, nielen v práci, ale v širokom okolí, hlavne za „F- pomoci“. Reakcie boli rôzne, jedni mu držia palce, druhí mu neveria, tretí smejú… Peter, ktorý bol známy aj tým, že na podnikových večierkoch pod vplyvom exceluje a zabáva ostatných, niekedy si dokonca dal iba damske plavky a čižmy na seba a zabaval ostatnych, Peter, ktorý bol bez alkoholu len nenápadným tichým spolupracovníkom, Peter, s ktorým sa dalo zaujímavo porozprávať len cez „fajčpauzy“, proste starý Peter už nebol starým Petrom.

Hneď v ten deň po práci sa „U svišta“ konala jedna z neformálnych pracovných porád, ktoré neboli povinné, no účasť bola početná, aj kvôli tomu, že boli neformálne spojené hlavne s alkoholom. „Peter, tak čo si dáš?“ Zaznelo od stola niekoľko zvedavých hlasov. „Vďaka, pomarančový džús, no bez vodky samozrejme.“ „ No nehnevaj sa, ale s džúsom si štrngať nebudem“, týchto ironických poznámok zaznelo takisto veľa. Porada sa niesla vo voľnom štýle, spočiatku sa preberali aj témy pracovné ( najlacnejsie hracky ), do ktorých sa zapájal aj Peter, no postupne s pribúdajúcim promile v krvi kolegov sa menili aj témy, do ktorých sa už Peter zapájať veľmi v triezvom stave nevedel.

V podstate ho už ani veľmi nik nepočúval, keďže gro spolupatričnosti tvorila spoločná zhoda na výbere destilátu k pripitiu a časté prevetrávania sa vo fajčiarskej časti podniku. Peter zhodnotil, že bude asi lepšie, ak sa poberie domov, cestou ešte spravil nákup na nasledujúci deň. Ďalší deň v práci bol pretkávaný matnými spomienkami kolegov na včerajšok a súdržnosť kolektívu tvorila snaha zložiť z nich súvislú dejovú líniu. Peter sa cítil byť v tomto užitočný len dovtedy, pokiaľ mohol do tejto línie prispievať . Keďže na obsah jeho nákupu nebol nik zvedavý, nejako zasa ostal nechcene vyčlenený z davu. Postupne sa takáto vyčlenenosť začala stávať bežnou záležitosťou, na ktorú si Peter ťažko zvykal. Začal byť uzavretejší ako zvyčajne, čím tejto situácii len napomáhal.

„Dnes má Peter narodeniny, ideš ho s nami pozrieť?“ Pýta sa Soňa po telefóne Juraja. „ Hej dlho som u neho nebol. Stavte sa po mňa, že cestou kúpim ešte nejakú fľašu, kým je otvorené a tenisky ako darcek.“ „Flašu, ty nevieš, že už nepije? Pretože Petrov starší brat Juraj bol konzervatívny typ a nejako neholdoval moderným sociálnym internetovým záležitostiam, nemal sa to odkiaľ dozvedieť. „Teda, čo mu mám kúpiť?“ „My berieme bonboniéru a knihu“, odvetila Soňa. „No dúfam, že švagrík tiež neprestal, čo tam budeme potom robiť?“ Aj keby bola Soňa najradšej, aby jej manžel prestal s alkoholom tiež, upokojila Juraja, aby sa neobával.

Peter sa návšteve potešil, už dlhší čas nebol v spoločnosti ani spoločnosť u neho. Po skúmaní nepochopiteľných dôvodov Petrovho rozhodnutia nejako komunikácia ostala na mŕtvom bode. Petrovi to nedalo a vytiahol z tajných zásob destilát ukrývaný pre vzácne príležitosti, s ktorým brata a švagra ponúkol. Oči sa im rozžiarili a po pol hodine sa už Peter mohol venovať iba sestre a polemike o farbách kabelky, ktorú sa chystá kupovať. Po ďalšej hodine Soňa zobudila manžela, Juro dopíjal posledný pohárik, nasadli do auta, štartla motor, posledné zamávanie a zase samota.

O chvílu mu zvoní mobil, volá Jana a oznamuje mu, že jej to vyšlo a príde mu dnes gratulovať. Potešil sa. S priateľkou v poslednej dobe tiež netrávil veľa času, lepšie povedané ona s ním. Za starých časov to boli spoločné chaty, diskotéky, grilovačky a pod. No po tom rozhodnutí to na týchto akciách bez alkoholu prestalo byť ono, teda sa ich aj začal zúčastňovať zriedkavo. Jana mu zablahoželala, dala dar so slovami, že sa s ním chce vážne pozhovárať. „Pozri“, hovorí, „ v poslednom čase sa toho medzi nami veľa pomenilo. Nechcela som ti to v deň narodenín, no už to s tebou neviem dlhšie vydržať. O našom spoločnom životnom štýle sa už nedá hovoriť. Začal si mať iné priority, iné hodnoty, akože v pohode, no toľko som nešportovala, ani keď som na gympli chodila na volej, ako teraz musím s tebou. A to nie je všetko, na diskotékach je s tebou nuda, ako aj skoro všade. Teda beriem si svoje veci a už sa nebudeme stretávať. Tiež sa mi črtá nová známosť.“ Peter ostal obrnený, nezmohol sa na nič a ostal nemo stáť dívajúc sa, ako Jana balí tých pár vecí čo tam mala. Po je odchode Peter odišiel z bytu tiež. Cieľovou destináciou sa stala večierka a destináciou „sedmičky“ tam kúpenej, jeho žalúdok.

„Haló, mladý muž, netreba Vám pomôcť?“ Tými to slovami ho Inge prebúdzala, keď ho pri svojom rannom behu zbadala spať pri lavičke. Peter považoval toto prebúdzanie za jedno z najkrajších v živote. „Áno, ďakujem, odprevadili by ste ma ku vchodu?“ Cestou sa zbežne zoznámili, zistil, že Inge býva o dva bloky ďalej, podniká v oblasti fitnes a skoro každé ráno beháva popri trati, len dnes ju, nevie prečo, napadlo trochu pozmeniť trasu. Peter jej zase začal rozprávať svoj príbeh, ktorý ju natoľko zaujal, že ranný beh dnes vynechala, resp. vystriedala za čaj u Petra doma.

Neskôr sa so single fitnesky Inge stala Petrova nová láska, začal sa viac venovať problematike, ktorej sa venovala aj ona a participovať aj na jej podnikaní. Ako náhle zistil, že je veľa ľudí, ktorí žijú aktívne a sú zdrojom aj ich príjmov, v starom podniku dal výpoveď. Popri Inge začal naplno robiť to, čo ho baví. Spoznal nových ľudí s podobnými záujmami a spolu s Inge a novými priateľmi absolvujú aj rôzne spoločné akcie. Naposledy to bola štvordňová túra cestou hrdinov SNP. Stále nepije, ale paradoxne a týmto baví aj priateľov tvrdí, že alkoholu môže ďakovať za Inge a tento život. 🙂