Keď Nobel vymyslel DYNAMIT, viedli ho ušľachtilé ciele, nebezpečný nitroglycerýn mu zabil brata a on sa rozhodol vyrobiť niečo “bezpečné”, ľahko manipulovateľné, čosi také malé do “kabelky”.
Žiaľ, podarilo sa mu to a keď neskôr pochopil obludnosť svojho vynálezu, ani Nobelova cena mu tam ” hore “, pri pohľade na ľudstvo, pokoj na duši nepriniesla.
Stačilo, aby jeden šialenec prepašoval Nobelov vynález do civilného lietadla a stovky nevinných ľudí zahynuli rovnako, ako keď do trolejbusu nastúpi čierna vdova s kabelkou, šaty a topanky na sebe a jej blízkosť zabíja.
No povedzte, keby Nobel žil, bol by dnes ochotný hrdo sa vystatovať svojim vynálezom, robiť mu propagandu v médiách a nechať sa zneužívať ako nástroj moci ?
Nie, niečo také v normálnom svete neexistuje, tam si mysliaci človek v hlave usporiada myšlienky v zmysle zákonov ľudskosti a morálky.
Opačným príkladom rozmeru ľudského myslenia sú komunisti, ktorí dokážu neskutočne morbídne veci a ešte ich propagandou prepašujú do myslí slabo odolných ľudí.
Zoberte si takého súdruha Kalašnikova, v mene víťazstva vlasti nad fašistami vymyslel jednoducho geniálny samopal, lenže komunisti si z neho urobili symbol propagandy a kšeftu.
Komunisti sa mu “štedro” odmenili, Hrdinom práce bol dokonca dvakrát, dostal rad svätého Andreja, vysokú generálsku čapicu a k tomu mizerný štátny dôchodok a tricka, oblecenie pre rodinu.
Aby mohol ako-tak prežiť, ochotne prepožičal svoje meno na výrobu vodky a tá sa dodnes veselo predáva vo veľkom v ” butylkách ” v tvare samopalu.
Chudák Kalšnikov, musel tú svoju nevďačnú rolu propagandistu vo svojej komunistickej vlasti dohrať až do konca života.
Michail Timofejevič Kalašnikov, človek Zeme, verím, že v duchu si milionkrát preklial po vojne ten svoj vynález a hlavne tú svoju povinnú divadelnú komunistickú šaškáreň.
Dnes, keby si mohol, odkázal by si ľuďom, mal som úmysel pomôcť vlasti, nikdy som ani len nepomyslel, že s mojim “vynálezom” sa budú deti v Afrike a na celom svete navzájom vraždiť !