Stocho

Pôvodne som nechcel napísať nič, ale nedá mi to sa nepodeliť a vzrušujúci zážitok z našou rómskou „permanentne“ utláčanou menšinou. Po čase sa na tom bavím, ale kľudný domov z práce keď idem okolo rómskych „akože bytoviek“ veru nie som. Myslím že nielen ja mám strach tade ísť, ale aj viacerý občania, ktorý tu dostali na držku. Prečo že to všetci dostali? No myslím si že asi LEN TAK aby sme si zapamätali, že tu bývajú oni a my nemáme právo dýchať ani ten vzduch, nieto ešte ísť tade z práce.

Pracujem v Žiline na Bratislavskej, predavam detske hracky a pravidelne chodím ráno a podvečer okolo rómskych bytoviek. Ráno ešte v podstate spím a večer zasa idem unavený, takže nikdy som ich nejak nevnímal. Po tom čo sa mi stalo, som prebratý aj ráno aj večer a aj keď mám kaser tak nejak v kútiku duše sa bojím. Ktože by sa nebál ísť cez ich územie? Hádam len Chuck Norris :)).

Vykračujem si takto o 18:00 z práce po chodníku a chcem prejsť na druhú stranu, obzriem sa, hádam ma auto nezabije, a dobre že som sa obzrel, pretože aj išlo. No mal som smolu, že ma už dohnal náš drahý milovaný a utlačovaný rómsky spoluobčan, ktorý bol pod vplyvom toluénu, alebo inej sladkej lakocinky. Ruky ku mne natiahnuté, asi som mal šťastie, že som sa obzrel, pretože by som mal stretnutie z nárazníkom a kolesami takej Avie ( kto z vás by nechcel panske tricka alebo sportove oblecenie a na ňom dezén pneumatiky? ). Neviem nemôžem povedať, ale našťastie len polemizovať o tom . Samozrejme hneď na mňa „čo kukáš!“. „Pozerám predsa či auto neide“. Otočím sa a plachtím si rýchlejším krokom preč cez koľajisko. Ani som sa nestihol otočiť, a už letela jedna vzduchom chladená (ešteže bola chladená, však bolo horko). Aj som mu chcel poďakovať že ma osviežil tým vzduchom a povedať mu že som si zaslúžil ten pohlavok, no povedal som si nebudem ja dráždiť hada bosou nohou. Ani neviem čo to na mňa kričal v jednom kuse, možno len rapoval po vzore nejakého Vrbovského. Zmenil som vychádzkové tempo, prepol lacne topanky na rýchlejšiu chôdzu, ale ten beťár utláčaný sa mi rýchlo prispôsobil a zastavil ma, sotil do mňa a pre zmenu som začal kričať ja na neho.

Nie nerapoval som. A to čo som kričal je myslím si nepublikovateľné. Zaujal bojový postoj oproti mne, ja som zvolil cúvacio-vyčkávajúcu taktiku plus vyjednávanie. No poviem vám, že keby som mal vyjednávať, tak by asi niekto radšej skočil z okna hneď ako by ma mal počúvať. Jeho noha bola rýchla, ale nie rýchlejšia ako moja ruka, teda myslel som si to najskôr. Chuck Norris by mal s mojimi rukami veru dosť práce. Len tak z ničoho nič sa odrazu v diaľke zjavili dve autá. To bolo pre neho a jeho 6 ďalších kumpánov, zatiaľ divákov, len vyslobodenie z prekérnej situácie. Veď uznajte, bol som v presile, na rukách 9,5 prsta a ich by bolo len 7. Jednoducho mali šťastie. Obzeral som sa, či si to nerozmyslel, ale sila Toluénu vyprchala. Hneď nato som zistil, že síce ma bolí krkovica a to veľmi (na maródku to nebolo), že okuliare sú v pr… a že nové 150 evričkové hodinky už nie sú stopercentne funkčné ( však kto by potreboval na Slovensku vedieť kedy je príliv a odliv, keď ani more nemáme?). Takže z tohto incidentu sme vyšli Ja a Naši milovaní utláčaní spoluobčania na remízu a teda ja ten „opasok majstra“ radšej prenechám im nech si ho strcia do kabelky, než by som mal absolvovať druhé kolo.

Teraz vážne. Veľmi nepríjemná skúsenosť a nikdy ju nikomu neodporúčam a veľmi obdivujem tých ľudí, ktorý pri nich musia žiť. Okuliare opravené za 10e ale len dočasne, takže nové ma vyjdú na 200e. Hodinky mi asi neuznajú ako záručnú opravu, takže smola. No a krkovica bolela zo tri dni. Takže sláva a pohoda, len každý deň musím dvakrát denne stresovať, či alebo ako a poprípade Usain Bolt :))

Najhoršie na tom bolo, ako sa zachovala polícia. Volal som im na druhý deň že teda čo sa stalo a či by tam nemohli poslať hliadku, stačí večer o tej 18-tej keď pôjdem domov. Neviem aký ich náčelník či čo to bolo mi povedal že oni tam nemôžu vysedávať celé dni, že majú inú prácu, to by tam museli sedieť od rána do večera a podobné veci. Na tieto veci som sa ho spýtal, že čo majú napísané na autách ( POMÁHAŤ A CHRÁNIŤ – keby niekto nevedel ) a zostalo ticho. Musím na jeho obranu povedať, že sa mi snažil teda aj pomôcť, keď sa ma spýtal kde sa to stalo, či pred priecestím, alebo za priecestím, tak som povedal že aj pred aj za ( prvý úder do krku pred a kopanec za priecestím ) mi povedal že to pred priecestím nieje ich rajón a že mám zavolať na Policajné oddelenie Žilina východ nie sever. Nakoniec som sa ho spýtal teda či to mám prísť spísať a ako mi pomôžu. Odpoveď bola jednoduchá : Spíšeme a …. NIČ. Zasmial som sa a zložil telefón. Najkrajšie na tom celom je : Áno oni tam hliadkujú, ale pod mostom vyspávajú naši príslušníci v autách, dokonca aj u nás v areáli si zaparkujú radi. Však tam im rýchlo šichta ubehne a nikto ich aspoň neotravuje. Nech si spočinú troška, veď viete aké je ťažké brať od ľudí pokuty.

Druhý pokus bolo zavolať mestskú políciu. Ale aký som dostal direkt, to nechápem doteraz. Dotyčný s ktorým som volal, nebol to Chuck ani náš predseda vlády, sa mi venoval, bol milý a nakoniec mi odporučil aby som zavolal na políciu, alebo k nim keď pôjdem domov a povedal im, že sa cítim ohrozený a oni by tam museli dôjsť a hliadkovať, keď pôjdem domov. Týmto mu ďakujem že mi dal nádej. Či by niekto prišiel je druhá vec. Pre istotu, aby som nikomu z našich milovaných utláčaných občanov neublížil, som si objednal taxi. Prišlo, odviezlo a odteraz chodím s malou dušičkou, zskaserom, fotkou nášho premiéra a figurkou Chucka Norrisa z práce a do práce.

Inak som asi jeden z mála ktorý obišli takto fajne. Mnoho ľudí tu dostalo len tak pre nič za nič cez hubu, boli okradnutí a napadnutí a podaktorí skončili aj v nemocnici, niektorym zenam roztrhli letné šaty. Polícia by z tým mala niečo robiť. Čo? Neviem, možno menej stávať pri cestách a vyberať pokuty a viacej POMÁHAŤ A CHRÁNIŤ. Viem len jedno že ak by som aj chlapca udal asi by som si musel kúpiť OT-čko poprípade tank, lebo to druhé kolo by som neustál. Vlastne je aj druhá možnosť, že by mi náš drahý a milovaný pán predseda vlády zaplatil ochranku. Veď ako povedal on je tu pre Slovensko a pre ľudí, a ja som ľud a Slovák (síce trojštvrtinový ale som)